Z minulých rokov som vedela, že sa musím pripraviť. Kvetináče s výsevmi som preto prikryla priehľadnými plastovými krytmi veriac, že toto ani ona neprekoná. Na znak vyhlásenia vojny však šmahom labky leteli na zem, aby mohla skúmať kvalitu zeminy, prípadne si do nej rovno ľahnúť. Veľkosť kvetináčov vyhovovala.
Vyháňanie nepomohlo, brala to ako zábavu, v ktorej pokračovala hneď, ako sme zmizli z dohľadu. Neustálym dozorom sa však rastlinky dokopali k vyklíčeniu, a ja som sa tešila, že Pupún im dá konečne pokoj. Dala, ale len naoko.
Zrazu mačka začala byť veľmi ticho. Nepýtala sa na balkón, ako to má vo zvyku, nevyliezala z izby, hoci obvykle nás prenasleduje a zdržiava sa tam, kde my. Kontrola ukázala, že pažítke aj jarnej cibuľke sa akosi prestalo dariť. Kým šalát bujnel, cibuľka vedľa neho bola neduživá. Ostali len nešťastné pahýliky.
Kým manžel mi naznačoval, že som vysokú nitriansku hnojarinu študovala zbytočne, lebo ma tam nenaučili nič pestovať, ja som už tušila, odkiaľ vietor fúka. Mačka totiž pažítku miluje, a tá naša vyžrala už nejeden kvetináč.
Bylinky sú po kurati jej najväčšou vášňou, nezaberá žiadne opatrenie. Nie je ich kam schovať, lebo neexistuje priestor, do ktorého by sa nedostala. Áno, vie si otvárať dvere, aj si ľahnúť na úzku plazmu, aby sa z nej skokovo odrážala vo chvíli, keď sa o nás pokúša infarkt pri predstave, že ju – držiac na labilnom ministojaníku, ktorý nám k nej predali – prevráti.
Lenže tentoraz som bylinky vysadila tak, že tie, ktoré miluje, sa nachádzajú na mieste, ktoré by ju malo odradiť – medzi dvoma takými, ktoré neznáša. Smola. O opaku som sa presvedčila čoskoro. Vošla som do izby, pozrela na okno a zalial ma pot.
Nad kvetináčom sa vynímal hlboký mačací predklon: jedna predná labka nedbanlivo previsnutá, druhá zakliesnená v šalátových listoch, zadok dohora, a už aj obhrýzala všetko, čo smrdelo aspoň trošku cibuľovo. Absolútny tranz dokazoval fakt, že si ma ani nevšimla. Zabral až preplesk rolkou baliaceho papiera. Hnala som ju s pokrikmi na spôsob indiánskych rituálnych tancov.
Našťastie posledné dni je už teplejšie. Bylinky sú na balkóne a pažítka s cibuľkou sa z biologického ataku pomaly spamätávajú. A Pupún? Zvykne na ne pozerať cez okno. Keď ma vidí, iba urazene mňaučí, akoby naznačovala, že tieto typy trestov už zakázala celá EÚ. Bodaj by!
Dana Sudorová